Zaujala ma krátka diskusia o vnímaní umenia bežnými ľuďmi a o tom, kedy umelec nosí svoju kožu na trh. Odohrala sa na nedávnej vernisáži kolektívnej výstavy košického seniorského výtvarného združenia Galéria 6 (G6). Z vernisáže som priniesol reportážno-esejistický zostrih s úvahami, fotomentkami a reportážnymi zvukmi – pod titulkom Veď sme ešte mladí a teda Ideme ďalej! Vrátim sa ale k diskusii o. i. aj o ženských gaťkách na výstave a aj o zelenej gotickej katedrále, ktorá je naznačená v titulku článku.
Najprv však pripomeniem, že na jednej zo starších výstav Gé-šestky, ktorá sa konala v júni 2015, vystavil jej člen Karcsi Krehel obraz znázorňujúci centrum Košíc, pričom Dóm svätej Alžbety vymaľoval zelenou farbou.
Jednému z návštevníkov výstavy sa to nepáčilo, rozhneval sa, lebo to asi považoval za zneuctenie Božieho stánku. Autora sa pýtal, kto mu dal povolenie namaľovať zelený kostol a či má na to písomný súhlas?! Nech ho ukáže!
Celú tú vec nebudem rozvádzať, písal som o tom v reportážnej eseji Hra farieb a myšlienok, v ktorej som predstavil viacerých členov Gé-šestky, ale teraz aspoň zverejním fotografiu z vtedajšej výstavy:
K tej zelenej gotickej katedrále sme sa po roku a pol ukradomky vrátili v živých diskusiách o živote a umení na nedávnej vernisáži (konala sa 14. novembra v košickom kultúrnom centre Výmenník Štítová). Ešte pripomeniem, že na všetkých vernisážach Galérie 6 sa búrlivo diskutuje – tvorivo, zapálene, ale k veci.
Viac je zrejmé zo zvukového záznamu, v ktorom budete počuť seniorov spätých s Galériou 6. Obdivovateľku výtvarného umenia, ktorá s veľkým záujmom podrobne sleduje aj vývoj okolo združenia G6 a nechýba na jeho podujatiach, je to sympatická a večne optimistická pani Mgr. Edita Hubertová, inak bývalá vychovávateľka a učiteľka etickej výchovy na ZŠ , ďalej budete počuť člena G6 Karcsiho Krehela a v pozadí miestami aj ďalšieho člena G6 Laciho Rusnáka (umeleckým menom LaRus), príp. aj ďalších ľudí.
Vopred sa ospravedlňujem za zníženú kvalitu nahrávok, resp. prítomnosť rôznych rušivých zvukov, pazvukov, buchotu a šumu, ale nahrávali sme to neskoro večer, keď vernisáž už vrcholila a vo veľkom sa pratali fľaše, poháre a posúvali stoly… V nahrávkach to počuť! Štúdiovo som ich ale dodatočne neupravoval, lebo som chcel, aby vystihli skutočnú atmosféru záverečných minút vernisáže.
Téma: Vnímanie umenia bežnými ľuďmi a ozaj, vieme kedy výtvarník nosí svoju kožu na trh? Ale v hre je aj ďalší faktor – nech si každý vystavuje čo chce, nemusí sa ani školiť, nemusí sa vzdelávať, ale ak obraz vystaví, potom musí zniesť aj kritiku. „Iné je to, ak si namaľuje obraz a zavesí ho doma vo svojej kuchyni, a celkom iné je, ak ho dá na výstavu. Každý sa môže k nemu vyjadriť,“ argumentuje Karcsi Krehel.
Diskusia ďalej pokračovala čiastočne aj na tému ženských nohavičiek na výstave a tiež na tému jednotlivec verzus kolektív a zo širšieho filozofického hľadiska aj téma sloboda tvorivého jednotlivca. Slovom, či má ten-ktorý člen Gé-šestky alebo aj iného výtvarného zoskupenia právo vystavovať, čo sám chce alebo či sa ma držať línie združenia? Môže byť iný než sú tí ostatní? Ale čo na to verejnosť? Tá sa na výstavách spravidla vyjadruje len pochvalne. Nič negatívne do knihy návštev ľudia nenapíšu…
Text a réžia zvukových nahrávok: dr. Peter Furmaník
Foto: Laura Furmaníková