Veď to azda všetci dobre poznáme! Stane sa nám, že hneď ráno začujeme z rádia nejakú pieseň a potom nám celý deň chodí po rozume krátky kúsok melódie a pár slov z jej textu. Doslova nás to prenasleduje na každom kroku!
V tejto súvislosti sa natíska otázka, či je dôležité, aby ten text piesne, resp. lepšie povedané – úryvok z nej mal aj nejaký obsahový zmysel alebo stačí, keď je to reťazec aspoň trochu ľúbozvučných a predovšetkým ľahko zrýmovaných a ľahko zapamätateľných slov – aj bez nejakého hlbšieho významu.
Minule, keď som s dvoma kamarátmi sedel pri obligátnej káve a ešte obligátnejšom víne, sme preberali túto problematiku. “Je dôležité, aby sa to ako-tak rýmovalo a teda ľahko chytilo. Aby si to človek mohol celý deň pohmkávať a nezamýšľať sa nad hlbším obsahom, lebo keby musel o tom rozmýšľať, už by mu to pohmkávanie nerobilo na radosť, ale bolo mu skôr na príťaž, čiže pieseň by de facto nesplnila svoj účel,” dôvodil jeden z kamarátov a potom ešte dodal:
“Naozaj si myslím, že netreba za bežnou populárnou piesňou hľadať nejaký nanútený hlboký myšlienkový obsah. Dúfam, že časy, keď u nás (pred novembrom ‘89) každá populárna pieseň mala, resp. musela byť zároveň aj spoločenskopoliticky angažovanou, sú navždy za nami.”
“V to pevne verím aj ja,” povedal som súhlasne, ale predsa len som sa priklonil k opačnému názoru: ”Myslím si, že pieseň by nemala byť len bezduchou, ľahko zapamätateľnou rýmovačkou, ale mala by mať aj nejaký hlbší obsah, mala by v sebe niesť nejaké posolstvo. A to nemá nič spoločné s nanútenou politickou angažovanosťou. Len by mala mať nejaký obsah, jej autor ňou predsa chce niečo povedať…”
Piesňou, ktorou autor chce niečo povedať, je napríklad Klobúk dolu Vlada Železňáka. Je to pieseň zo štúdia Umeleckej spoločnosti GONG, ktorá sa dobre pospevuje, sú v nej ľahko zapamätateľné časti textu a napriek tomu alebo možno aj práve preto, má tá pieseň silný obsahový náboj.